Aktuality

Pandémia koronavírusu vyvoláva otázniky nad realizáciou rozvojových priorít financovaných zo štátneho rozpočtu

Bratislava  1. december 2020 – Poslanci parlamentu začnú v stredu (2. decembra 2020) rokovať o návrhu rozpočtu štátu pre rok 2021, ku ktorému predložil zákonodarcom stanovisko tiež Najvyšší kontrolný úrad SR. Koronavírus a mimoriadne bezpečnostné či ekonomické opatrenia, prijímané na národnej i medzinárodnej úrovni, sa podľa kontrolórov môžu negatívne premietnuť do realizácie viacerých rozvojových projektov financovaných zo štátneho rozpočtu. Riziká spôsobené pandémiou COVID-19 vidieť taktiež v očakávanom schodku slovenských verejných financií, ktorý sa dostáva na úroveň 7,44 % HDP, t. j. 7 mld. eur. V porovnaní s týmto rokom ide o viac ako 2 % pokles, pretože ku koncu decembra t. r. by mal schodok dosiahnuť 9,7 % HDP, čo je bezmála 9 miliárd eur. Pohľad národnej autority pre oblasť externej kontroly na kľúčové oblasti či priority budúcoročného rozpočtu prednesie v Národnej rade SR predseda úradu Karol Mitrík.

Infografika - štátny rozpočet 2021

Infografika je na stiahnutie aj v (pdf, 1,2 MB)

Výkonnosť ekonomiky sa od roku 2015 prepadá a Slovensko dosahuje len 75 % priemeru krajín EÚ, pričom susedná Česká republika sa už v minulom roku dostala na úroveň 92 % európskeho priemeru. Pri prepočítaní verejného dlhu SR na jedného obyvateľa sa budúci rok dostaneme nad 10 tisíc eur. Vláda v rámci návrhu rozpočtu na rok 2021 neplánuje prijímať zásadné konsolidačné opatrenia, čo považuje Karol Mitrík, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR, za dobré rozhodnutie. „V tomto veľmi náročnom období spôsobenom nebezpečným ochorením COVID-19 je dôležité, aby vláda cielenými ekonomickými stimulmi podporovala podnikateľské prostredie a za jasných pravidiel pomáhala utlmenej  slovenskej ekonomike“, dodáva predseda národných kontrolórov. Zvýšenie hrubého dlhu verejnej správy na úroveň 65 % HDP je výstražným signálom, prichádza však v čase celosvetovej pandémie, preto bude dôležité účelne využiť verejné i európske prostriedky na zmierňovanie jej dopadov, udržanie sociálneho zmieru a podporu hospodárskeho oživenia.

Podľa národnej autority pre oblasť externej kontroly najväčším rizikom návrhu budúcoročného rozpočtu je samotná makroekonomická prognóza, ktorá je kľúčovým pilierom pri tvorbe zákona roka. Na základe skúseností a spoľahlivosti predchádzajúcich prognóz je viac-menej isté, že krízové a pokrízové časy generujú významné odchýlky medzi realitou a modelovanou prognózou. K. Mitrík upozorňuje poslancov parlamentu v stanovisku NKÚ k návrhu rozpočtu na problémy, ktoré môžu nastať v priebehu roka 2021 z dôvodu výrazných obmedzení v hospodárskom živote doma i v Európe, alebo zvýšenia miery nezamestnanosti. „To sa v konečnom dôsledku negatívne premietne do výšky výberu daní i odvodov a následne tiež do udržateľnosti systému verejného zdravotníctva či dôchodkového poistenia“, konštatuje predseda kontrolného úradu.

Vláda môže zmierniť dopady koronakrízy okrem iného proaktívnym využitím financií z európskeho Fondu obnovy, pričom konkrétne rozvojové opatrenia budú musieť byť premietnuté do plánu reforiem. Národný plán reforiem, ako strategickú víziu obnovy krajiny po pandémii, musí Slovenská republika predstaviť Bruselu do konca apríla 2021. NKÚ však dlhodobo upozorňuje, že pri využívaní európskej finančnej pomoci zo strany zodpovedných slovenských orgánov existujú problémy spojené s efektívnym čerpaním eurofondov. Analytici kontrolného úradu vidia hlavné príčiny v prílišnej byrokracii a vykonávaní viacstupňových kontrol zo strany štátu, samospráv či Úradu pre verejné obstarávanie, čo celý proces čerpania finančnej podpory neprimerane spomaľuje a zneprehľadňuje.

Príjmy rozpočtu na rok 2021 sú plánované v takmer identickom objeme (15,815 mld. eur) ako sú v schválenom štátnom rozpočte pre tento rok. Na druhej strane, rozpočtované výdavky vlády, jednotlivých ministerstiev či štátnych inštitúcií (23,864 mld. eur) sa medziročne zvyšujú o bezmála 30 %. Z hľadiska štruktúry plánovaných výdavkov, národná autorita oceňuje nový spôsob rozpočtovania rezerv v budúcom roku a očakáva, že nevyčerpané prostriedky z rezerv nebudú môcť byť použité v rozpore s ich pôvodným účelovým určením, ani presunuté na iné výdavkové tituly.

Pri výdavkoch na mzdy zamestnancov štátu kontrolóri odporúčajú na základe svojich zistení, aby sa neznižovali prostriedky na účinný výkon vnútornej kontroly či vládneho auditu. Vďaka dobre fungujúcim kontrolným mechanizmom sa totiž zabezpečuje hospodárne a efektívne použitie verejných zdrojov, čo sa znásobuje v krízovom období. Predseda K. Mitrík aj preto nabáda členov vlády, aby nepristúpili k znižovaniu počtov zamestnancov jednotlivých útvarov kontroly, pretože by to bol krok k ďalšiemu poklesu kvality systému vnútornej kontroly i transparentnosti riadenia dotknutého rezortu.

Kontrolný úrad na základe výsledkov svojej činnosti upozorňuje poslancov zákonodarného zboru na skutočnosť, že v rámci výdavkov Všeobecnej pokladničnej správy (VPS), ktorá je v priamej gescii rezortu financií, sú rozpočtované prostriedky v objeme 1,7 mld. eur, ktoré súvisia s rozpočtom iných ministerstiev. To nie je v súlade s ustanovením zákona o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého kapitolu VPS tvoria výdavky, ktoré nesúvisia s výdavkami ostatných kapitol a narúšajú sa tak princípy programového rozpočtovania. Táto novinka môže spôsobiť problémy napríklad v rezorte dopravy i zdravotníctva. Ide napríklad o financovanie projektov súvisiacich s nevyhnutnou modernizáciou nemocníc, nákupom zdravotníckych prístrojov alebo výstavbou nových ciest I. triedy, či rozširovanie existujúcej siete rýchlostných komunikácií a diaľnic.

Analytici NKÚ vidia riziko aj v takmer 7 % medziročnom znížení výdavkov na zabezpečenie prevádzky univerzít, vysokých škôl a vedenie ministerstva školstva sa bude musieť v priebehu roka 2021 vysporiadať s financovaním nákupu nových učebníc pre základné a stredné školy. Dopady mimoriadnych opatrení, ktorými sa znižujú riziká ochorenia COVID-19 budú musieť byť aktívne riešené počas roka 2021 a preto návrh smerujúci k znižovaniu pracovných miest na regionálnych úradoch práce je kontraproduktívny, lebo už súčasný stav zamestnancov úradov je na hranici udržateľnosti.

Celé stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2021 je k vám dispozícii (pdf, 1,5 MB) 

None

Zdielať: