Bratislava  8. januára  2021 –  Princíp jeden krát a dosť pri komunikácii občana so štátnymi či verejnými inštitúciami stále nefunguje a odstraňovanie byrokratických prekážok s využívaním informačných systémov je nedostatočné. Zákon už v roku 2018 zadefinoval princípy podporujúce zníženie administratívnej byrokracie či odbúranie duplicitných papierových dokladov. Národná autorita pre oblasť externej kontroly však na základe auditu vo viac ako 30 slovenských samosprávach musela konštatovať, že elektronická komunikácia medzi občanom a štátnymi úradmi či samosprávami naráža na bariéry. Aj o tomto zistení informuje Karol Mitrík, predseda kontrolného úradu troch najvyšších ústavných činiteľov.

Informáciu o významných zisteniach z kontrol realizovaných Najvyšším kontrolným úradom SR (NKÚ SR) posiela predseda slovenských kontrolórov od roku 2016 hlave štátu, predsedovi parlamentu a premiérovi. V druhej polovici roka 2020 ukončil úrad 12 kontrolných akcií v 152 kontrolovaných subjektoch, pričom v dvoch prípadoch odstúpil závažné zistenia pre ďalšie preverenie orgánom činným v trestnom konaní. Išlo o výsledky kontrolnej akcie v Slovenských elektrárňach a závery z kontroly realizácie projektu protipožiarneho kamerového systému zo strany štátnych lesov.

Pozornosť najvyšších ústavných činiteľov upriamil NKÚ na závery kontrolných akcií, ktoré súvisia s poskytovaním služieb pre občanov priamo zo strany obcí a miest. Podľa národných kontrolórov napríklad pre efektívne fungovanie „digitálnej“ samosprávy chýba koordinujúci orgán, ktorý by dokázal pracovať na implementácii cieľov e-Governmentu v podmienkach autonómnej územnej a regionálnej samosprávy. Kľúčovou podmienkou pokroku pri protibyrokratickom úsilí vo verejnej správe je pritom bezbariérová dostupnosť k dátam a informáciám nachádzajúcim sa v referenčných registroch. V súlade s národnou koncepciou informatizácie spoločnosti mali byť takéto dáta k dispozícii už koncom roka 2017. Realita je taká, že s trojročným sklzom je dnes k dispozícii len päť národných referenčných registrov. Ako posledný pribudol v polovici minulého roka register adries. Národná autorita pre oblasť kontroly identifikovala riziká tiež pri poskytovaní opatrovateľských služieb či pri fungovaní komunitných centier. „Závery z prierezových kontrol v miestnej samospráve ukazujú, že dozrel čas, aby sa pod gesciou vlády otvorila odborná diskusia zameraná na otázky ďalšej reformy samosprávy. Naše zistenia za ostatné tri roky ukazujú, že malé samosprávy, obce do dvetisíc obyvateľov nie sú finančne a ani personálne schopné v plnej miere vykonávať kompetencie, ktoré sú im zverené zákonom a občan tak nedostáva služby v požadovanej kvalite“, konštatuje K. Mitrík.

V druhej polovici roka 2020 preverili kontrolóri tiež pripravenosť vlády SR na zvládanie mimoriadnych situácií spôsobených pandémiou či živelnou pohromou. NKÚ na základe svojich zistení poukázal na predražený nákup zdravotníckych pomôcok, ako aj na nepripravenosť zodpovedných štátnych inštitúcií na pandémiu. „Orgány krízového riadenia si neplnili povinnosti a nepredkladali štátnym hmotným rezervám požiadavky na zdravotnícke pohotovostné zásoby. Ešte začiatkom marca nemal štát žiadne zásoby nevyhnutných pomôcok, akými sú napríklad chirurgické rúška, rukavice či vrecia na biologický odpad“, dodáva predseda slovenských kontrolórov. K. Mitrík zároveň pripomína, že úrad odporučil ministrovi vnútra, ktorý je aj predsedom ústredného krízového štábu, aby jeho rezort v spolupráci s ostatnými kľúčovými inštitúciami krízového manažmentu štátu, vykonal komplexnú analýzu systému riadenia v čase mimoriadnej situácie. „Len jednoznačná zodpovednosť za riadenie a prijímanie záväzných rozhodnutí môže byť cestou k úspešnému zvládnutiu akejkoľvek mimoriadnej situácie, ale aj k minimalizácii škôd, ktoré by kritická udalosť mohla zanechať na zdraví či majetku ľudí“, uzatvára predseda NKÚ.

Prezidentka SR, predseda parlamentu i vlády dostali taktiež závery z preverenia účinnosti vnútorného kontrolného systému na ministerstve školstva, pričom jeho súčasťou je aj inštitút hlavného kontrolóra športu. Rezort školstva je jednou z najväčších rozpočtových kapitol a jeho rozpočet sa pohybuje na úrovni 1,6 mld. eur pričom viac ako sto miliónov smerovalo do podpory športu. Kontrolóri upozorňujú ústavných činiteľov, že kontrolné kapacity ministerstva sú vzhľadom na objem verejných financií značne poddimenzované. Odbor, ktorý zodpovedá za kontrolu výdavkov na vzdelávanie, vedu, výskum a šport má iba 11 zamestnancov. Posilnenie týchto kapacít je z pohľadu kontrolného úradu základným predpokladom aj pre to, aby sa minimalizovali riziká netransparentnej dotačnej politiky podpory športu. NKÚ na základe kontrolných zistení odporúča poslancom Národnej rady SR, aby zaviazali ministra školstva pripraviť novelu zákona o športe. Novelou by sa mal okrem iného zrušiť hlavný kontrolór športu, keďže rozsah jeho pôsobnosti a kompetencií vyvoláva riziká subjektívneho, netransparentného rozhodovania a jeho zriadenie prinieslo neštandardný prvok do systému kontroly v slovenskej verejnej správy.

None