Bratislava 1. apríla 2022 – Dôveryhodnosť Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR stúpa. Stratégiu otvorenej a modernej štátnej inštitúcie potvrdil aj nedávny reprezentatívny prieskum, z ktorého vyplýva, že kontrolnému úradu dôveruje až 54 % ľudí. Ďalším dôkazom rastúceho kreditu je aj zvyšujúci sa počet podnetov, s ktorými sa na kontrolnú inštitúciu obracajú občania. V predošlom roku úrad prijal 762 podnetov, čo predstavuje až 65-percentný medziročný nárast počtu podaní od občanov, vrátane žiadostí o súčinnosť štátnych inštitúcií.

Na základe analýzy podnetov od občanov predseda NKÚ Karol Mitrík zaradil viaceré z nich do plánu kontrolnej činnosti na rok 2022. Ide napríklad o kontrolu záchranných služieb v Bratislave a Košiciach či audit vnútorného kontrolného systému a prijatých opatrení v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA), ako aj o hospodárenie a nakladanie s majetkom v Košickom samosprávnom kraji (KSK). Kontrolóri sa pozrú aj na fungovanie obce Uhliská či na transparentnosť pri vyplácaní podpôr v rámci Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra.

NKÚ v januári informoval o pláne kontrol na rok 2022, v rámci ktorého sú pripravené projekty na 31 akcií vo viac ako stovke subjektov. Úrad sa cielene zameria na osem oblastí verejných politík. Kontrolóri preveria fungovanie systému e-Zdravia, úspešnosť projektov integrácie Rómov v oblasti vzdelávania, proces modernizácie osobných vlakov, aj odkanalizovanie obcí či obnovu verejných budov. Na základe vlastných rizikových analýz a vyhodnotenia podnetov od poslancov parlamentu preverí účinnosť pandemickej prvej pomoci v rámci štyroch ministerstiev, ako aj proces obstarávania bezpečnostných služieb v štátnej a verejnej správe.

Predseda národných kontrolórov K. Mitrík následne v marci rozhodol o rozšírení plánu o ďalších 6 kontrol vychádzajúcich z podaní od občanov. Kontrolóri vyhodnotia systém vnútornej kontroly a zavedenie opatrení do rozhodovacích procesov v PPA, ktorých kľúčovým cieľom má byť zvýšenie transparentnosti procesov a postupov agentúry pri poskytovaní projektových finančných podpôr z európskych či národných zdrojov. Hospodárenie skontrolujú tiež v dvoch záchranných službách, a to v Záchrannej zdravotnej službe Bratislava a v Záchrannej službe Košice. Z finančnej oblasti si kontrolóri posvietia na systém programového rozpočtovania v štátnej správe, kde preveria jeho účinnosť aj súlad s metodickým pokynom na usmernenie programového rozpočtovania. Na základe doručených podnetov sa NKÚ pozrie aj na nakladanie s majetkom a finančnými prostriedkami v KSK, ako aj v Správe ciest KSK či v obci Uhliská.

Zapájanie podnetov do kontrolnej činnosti bezpochyby prispieva k dôveryhodnosti národnej autority pre oblasť externej kontroly. Rast dôvery v kontrolný úrad potvrdzuje aj fakt, že len desatina podaní prijatých poštou alebo elektronicky bola v minulom roku anonymná. Zároveň klesol počet podnetov, ktoré kompetenčne nespadali do pôsobnosti NKÚ. Veľká časť z nich najčastejšie spochybňuje hospodárnosť a transparentnosť fungovania miestnych samospráv. V takýchto prípadoch však majú ako prvé zasiahnuť kontrolné útvary fungujúce na úrovni miest a obcí. „V prvom rade je loptička na strane zástupcov občanov, poslancov miestnych parlamentov. Komunálni politici majú povinnosť využívať všetky dostupné možnosti a svoje právomoci na riešenie problémov. Až v prípade, že zistia významné nezrovnalosti so zákonom či princípmi dobrého hospodára, sa majú obrátiť na kompetentné štátne inštitúcie. Či už v prípade trestných činov na orgány činné v trestnom konaní, pri finančných rizikách na daňové úrady či miestnych kontrolórov. Ak je vnútorný kontrolný systém samosprávy nefunkčný, prípadne zlyháva kontrola zo strany obecného kontrolóra, v takýchto prípadoch do kontrolného procesu aktívne vstupuje NKÚ,“ približuje pôsobnosť kontrolného úradu jeho podpredseda Ľubomír Andrassy. Takýto postup zvolili národní kontrolóri v prípade obcí Žehra, Lomnička či Pukanec, pri ktorých už v týchto dňoch NKÚ pripravuje vlastné projekty kontrolných akcií, ktoré zrealizuje ešte v tomto roku.

V snahe zvyšovať povedomie verejnosti o pôsobností kontrolného úradu, ale aj o výstupoch práce kontrolórov, rozširuje národná kontrolná inštitúcia svoje komunikačné aktivity, pri ktorých aktívne využíva moderné informačné kanály či digitálne technológie. Okrem štvrťročných zhrnujúcich správ adresovaných trom najvyšším ústavným činiteľom a pravidelných tlačových správach o kontrolných zisteniach úradu prezentovaných verejnosti prostredníctvom médií, úrad otvorene prezentuje svoju prácu aj na sociálnych sieťach. Druhý rok zároveň predkladá výsledky kontrol do príslušných parlamentných výborov. „Je pre nás výzvou, aby dôvera slovenskej spoločnosti voči kontrolným inštitúciám rástla, pretože aj vďaka tomu stúpa dôvera ľudí v samotný štát. Jedným z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je profesionálna a objektívna kontrolná činnosť, ale bezpochyby ruka v ruke s tým ide aj transparentná prezentácia výsledkov kontrol v príslušných parlamentných výboroch či pred verejnosťou. A sú to práve poslanci, ktorí môžu aktívne nabádať vládu, ministrov, aby naše odporúčania premietli do úpravy procesov riadenia, definovania strategických cieľov či do prípravy legislatívnych zmien, ktoré zabránia opakovaniu nedostatkov,“ dodáva Ľ. Andrassy.