Aktuality

Späť

Kontrolóri ponúkajú postup ako modernizovať verejné osvetlenie efektívne a hospodárne

Bratislava 12. apríla 2019 – Na základe ukončenej kontroly v tridsiatich siedmich slovenských mestách a obciach zadefinoval Najvyšší kontrolný úrad SR v spolupráci s Technickou univerzitou v Košiciach optimálny postup, ktorý prispeje k efektívnej a hospodárnej modernizácii verejného osvetlenia. Súčasný zlý stav osvetlenia v uliciach, na verejných priestranstvách je spôsobený vysokou životnosťou existujúcich zariadení (cca. + 50 rokov) a ich stav je nevyhovujúci či neúčinný. Rekonštrukcia osvetlenia je pritom podmienená aktuálnymi finančnými možnosťami samosprávy a tiež investičnou náročnosťou projektov modernizácie s využitím nových technológií. Národná autorita pre oblasť externej kontroly zistila, že pri realizácii projektov rekonštrukcie verejného osvetlenia bolo zo strany samosprávy použitých niekoľko postupov, pričom pri ich praktickej realizácii boli identifikované viaceré pochybenia. Kontrolóri preto v spolupráci s akademickou obcou namodelovali postup, ktorý má pomôcť starostom, primátorom pri príprave projektov, pri definitívnom rozhodovaní o tom, ako systém verejného osvetlenia modernizovať, ako zvýšiť bezpečnosť obyvateľov, či ochranu verejného i súkromného majetku, ale taktiež prispieť k dlhodobému šetreniu verejných prostriedkov. (Praktický návod v prílohe)

Hospodárnosť je pri súčasných vysokoúčinných LED svietidlách kľúčová a hodnotí sa najmä z pohľadu zníženia spotreby elektrickej energie a nižších nákladov na údržbu. Celkové náklady na prevádzku moderného osvetlenia sú priemerne o 50% nižšie oprosti starším typom svietidiel. Kontrolný úrad preto preveril procesy možných prístupov k modernizácii verejného osvetlenia s dôrazom na úsporu verejných financií znížením prevádzkových nákladov a zvýšenie bezpečnosti, komfortu obyvateľov. Viac ako tretina realizátorov projektov sa podľa zistení úradu nezaujímala o ekonomickú stránku (napr. návratnosť) a reálne prínosy osvetlenia po modernizácii systému verejného osvetlenia. Výnimku tvorili jedine projekty realizované z eurofondov, ktoré na 100% splnili technické parametre, no finančne boli najviac náročné. Kontrola poukázala aj na viaceré nedostatky a riziká z hľadiska dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, dodržania technických noriem či dosiahnutia samotnej úspory finančných prostriedkov miestnej samosprávy. Dobrá prax, všeobecný návod kontrolného úradu a košickej technickej univerzity tak má pomôcť obciam, mestám realizovať projekty hospodárne a efektívne vďaka unifikácii procesov rekonštrukcie, či modernizácie verejného osvetlenia.

NKÚ SR zo strategického zamerania svojej kontrolnej činnosti venuje zvýšenú pozornosť témam, ktoré súvisia s otázkami energetickej udržateľnosti. Minulý rok úrad zameral svoju pozornosť na energetickú úspory dosahované rekonštrukciou, opravou verejných budov. Tento rok sa kontrola zamerala na proces obnovy a modernizácie verejného osvetlenia. Národný Akčný plán energetickej efektívnosti totiž definuje modernizáciu verejného osvetlenia za jeden z kľúčových nástrojov znižovania energetickej náročnosti Slovenska. Za ostatných 15 rokov má vývoj energetickej náročnosti našej krajiny klesajúci trend a vďaka samosprávnym projektom modernizácie osvetlenia sa dosiahli len v rokoch 2014 – 2016 úspory vo výške 255 TJ, čo je jeden za najvýznamnejších príspevkov k dosahovaniu úspor energie v slovenskom verejnom sektore.  

V rámci kontroly modernizácie osvetlenia boli preverované procesy v dvoch oblastiach – úspory verejných financií, teda zníženie každodenných prevádzkových nákladov a v oblasti zvýšenia bezpečnosti obyvateľov, zlepšenia komfortu ich života. Celkovo boli porovnávané projekty financované z Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast; financované formou koncesie; financované z vlastných zdrojov a kombináciou uvedených zdrojov. Kontrolóri preverili procesy naviazané na obdobie prípravy projektu, jeho realizáciu i samotné spustenie. Kontrolný úrad považuje za najväčší problém investičných aktivít miestnych samospráv fakt, že obce, mestá nevyberajú spôsob technického riešenia a financovania projektu na základe vopred stanovenej analýzy, ale podľa aktuálnych finančných možností. S tým súvisí aj to, že voľba konkrétneho zdroja financovania projektu závisí najmä od celkovej finančnej situácie samosprávy; aj keď z dlhodobého hľadiska sa viaceré iné, než vybraté riešenia ukazujú ako efektívnejšie. Z pohľadu najmenšej finančnej participácie v dlhodobom horizonte sa ako najvhodnejšie javia projekty financované zo zdrojov Európskej únie, pri ktorých bola miera spoluúčasti 5 % z celkovej hodnoty modernizácie. Koncesia, ako druh partnerstva medzi verejným sektorom a súkromnou spoločnosťou, kombinuje súkromný kapitál a verejné zdroje, spravidla v oblasti investícií do verejnej infraštruktúry. Forma koncesie sa môže zdať ako jednoduchšia a lacnejšia, pretože obec platí len mesačnú splátku prevádzkovateľovi, potom však nemá prehľad o detailných položkách, nákladoch na samotnú elektrickú energiu či cenu jednotlivého svietidla. Pri takto nastavených podmienkach sa však nedá posúdiť miera hospodárnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami, majetkom. Koncesia prináša tiež najviac rizík z hľadiska dodržania zákonných pravidiel pre transparentné verejné obstarávanie.

Vo svetelno-technickej štúdii, ktorá by mala definovať rozsah potrebnej rekonštrukcie, sa často prognóza úspory elektrickej energie nezhodovala so skutočne dosiahnutou úsporou. Až v 40 % projektov nebola preukazne dosiahnutá, resp. sa nedala merať. Technické parametre definované v takejto štúdii boli splnené vo všetkých projektoch financovaných z európskych zdrojov, no pri koncesii len v 50 % (v 70% pri projektoch z vlastných zdrojov a kombinovaných). Závažným faktom je kontrolórmi zistená skutočnosť, že až 65% obcí po skončení rekonštrukcie nerobilo technickú kontrolu a svetelno-technické meranie, ktoré je kľúčové pre preukázanie splnenia projektových cieľov, resp. noriem. Absentujú tiež údržbové plány, resp. údržba sústavy verejného osvetlenia ako taká, čo ma za následok zvýšené náklady, často ešte pred skončením životnosti zariadení.

NKÚ SR  na základe výsledkov kontroly vypracoval návrh optimálneho postupu riešenia obnovy a modernizácie osvetlenia verejných priestranstiev v slovenských obciach a mestách. Modelový príklad dobrej praxe poskytli kontrolóri  Združeniu obcí a miest Slovenska, Únii miest Slovenska či rezortu vnútra. Je zrejmé, že kontrolný úrad nemá možnosti dosiahnuť, aby všetky samosprávy, ktoré budú v blízkej budúcnosti realizovať projekty modernizácie verejného osvetlenia, tento postup aj dodržali. Jeho využitím by však optimalizovali procesy v rámci celého Slovenska a zároveň by sa mohli minimalizovať identifikované nedostatky pri príprave, riadení kľúčových samosprávnych projektov a bola by to cesta smerujúca k zvýšeniu efektívnosti, hospodárnosti použitia verejných, európskych prostriedkov.

Príloha

Praktický návod – optimálny postup pri rekonštrukcii verejného osvetlenia:

Verejné osvetlenie - praktický návod na modernizáciu

Svetelno technická štúdia

Podrobné výsledky z kontroly v záverečnej správe (pdf, 726kB)

Čítať ďalej