Bratislava 14. apríla 2023 – Štát by mal zvážiť, ako bude chrániť kľúčové objekty, a to nielen pre ochranu samotných budov, ale aj z dôvodu zabezpečenia informačných systémov. Na Slovensku sa v minulosti tento segment výrazne komercionalizoval a ochranu objektov významných štátnych inštitúcií začali zabezpečovať súkromné bezpečnostné služby. „Aj pre diskriminačné používanie tzv. certifikátu integrátora C4 vo verejnom obstarávaní sa k štátnym zákazkám dostali súkromné bezpečnostné služby s pochybným personálnym i finančným krytím,“ upozornil predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy v súvislosti so závermi kontroly zameranej na túto problematiku. O jej výsledku, ako aj o výsledku ďalších ôsmich kontrolných akcií ukončených v prvom kvartáli tohto roka, informoval šéf národných kontrolórov najvyšších ústavných činiteľov – prezidentku Zuzanu Čaputovú, predsedu parlamentu Borisa Kollára a povereného premiéra Eduarda Hegera.

Napriek tomu, že organizácie verejnej správy a obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, vynakladajú na ochranu majetku a osôb relatívne vysoké finančné prostriedky, nikto neskúma oprávnenosť a účel ich použitia. Na Slovensku nie je autorita, ktorá by mala oprávnenie zhromažďovať informácie o uzatvorených zmluvách a dohodnutých činnostiach v oblasti bezpečnostných služieb. Nie je ani jednotný postup, ktorý by usmerňoval organizácie verejnej správy pri obstarávaní tohto typu služieb. „Celý systém je neprehľadný, verejné obstarávania boli v minulosti netransparentné, existujú historické zmluvy na dobu neurčitú, ale aj zmluvy, pri ktorých sú indície, že náklady boli podhodnotené s cieľom získať zákazku a následne rôznymi dodatkami upravovať reálne finančné plnenie,“ upozornil na ďalšie problémy predseda kontrolného úradu. Náklady na jednu osobohodinu zamestnanca SBS, ktoré boli zmluvne dohodnuté, nedosahovali totiž ani normované hodnoty vyčíslené Slovenskou komorou súkromných bezpečnostných služieb pre daný kalendárny rok.

NKÚ kontroloval desať subjektov, z ktorých niektoré zabezpečovali ochranu majetku iba súkromnými bezpečnostnými zložkami, iné kombináciou pracovníkov SBS s vlastnými zamestnancami, alebo vlastnými zamestnancami a s využitím rôznych technických prostriedkov. Vo vlastnej réžii zabezpečuje ochranu z kontrolovaných subjektov Letisko M. R. Štefánika  a Sociálna poisťovňa. V oboch prípadoch pristúpili inštitúcie k takémuto rozhodnutiu na základe analýz, ktoré preukázali, že náklady na vlastnú ochranu sú finančne výhodnejšie ako náklady na externú strážnu službu. „Je dôležité urobiť finančné i bezpečnostné analýzy, ktoré dajú odpoveď na základné otázky ohľadom ochrany verejných budov – kto, čo a za akých podmienok má strážiť. Analýza hospodárnosti využívania externých SBS by mala byť prvotným podkladom pre prípadné verejné obstarávanie,“ zdôraznil šéf národnej autority pre externú kontrolu. „Dnes sa ukazuje, že otázka bezpečnosti nielen objektov, ale aj dokumentov či informačných systémov, ktoré štátne či verejné inštitúcie spravujú, je bezpochyby kľúčová,“ dodal Ľ. Andrassy.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly v prvom kvartáli opäť priniesla závery aj z kontroly, ktorá bola zameraná na životné prostredie. Teda z oblasti, ktorú kontrolóri dlhodobo považujú za dôležitú a pravidelne sa na ňu zameriavajú. Po kontrolách zameraných na riešenie problémov sucha, nedostatok pitnej vody či skládky odpadu, sa tentoraz pozreli na odstraňovaniev starých envirozáťaží. Pomalé, desiatky rokov trvajúce hľadanie riešení, má pritom výrazný negatívny dopad na kvalitu života a zdravie ľudí. Boj s envirozáťažami nezvláda Slovensko po finančnej, systémovej či manažérskej stránke. Kontrolóri zistili, že podiel sanovaných lokalít k celkovo 328 evidovaným znečisteným územiam sa v rokoch 2016 až 2021 zvýšil ani nie o jedno percento. Kontrolný úrad upozornil ústavných činiteľov, že na riešenie envirozáťaží na Slovensku treba v rokoch 2022 až 2027 viac ako miliardu eur, pričom potrebné zdroje nemá zodpovedné ministerstvo k dispozícii v plnej výške. Prostriedky štátneho rozpočtu sa na sanácie nevyčleňujú a európske fondy pokryjú pätinu potrebných finančných zdrojov.

Kontrolný úrad informoval troch najvyšších ústavných činiteľov aj o záveroch z akcií zameraných na hlavné dopravné projekty – mýtny systém, výstavbu diaľničných úsekov Hubová – Ivachnová a Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ako aj na stav modernizácie železničných koľajových vozidiel. Transparentnosť a otvorenosť pri súťaži na mýtny tender, vyvodzovanie osobnej zodpovednosti za chybné rozhodnutia z minulostí, sú výzvami, pred ktorými aktuálne stojí Národná diaľničná spoločnosť. „Mýtny systém, ale aj realizácia strategických dopravných projektov ukazuje na fakt, že ak sa v minulosti urobili chybné rozhodnutia, ak sa nastavili pravidlá, ktoré dostali diaľničnú spoločnosť do výrazne nevýhodnej pozície, len veľmi ťažko sa dajú zlé rozhodnutia korigovať či opraviť súčasným vedením spoločnosti i rezortu dopravy. A aj preto sme predchádzajúce kontrolné zistenia odstúpili orgánom činným v trestnom konaní. Dospeli sme totiž k názoru, že došlo minimálne k porušeniu povinností pri správe cudzieho majetku zo strany bývalého vedenia NDS, ale aj ministerstva,“ pripomína v tejto súvislosti Ľ. Andrassy. Dnes hrozí, že Slovensko pre nekvalifikované projektové riadenie príde o viac ako 19 miliónov eur z európskych fondov určených na realizáciu výstavby diaľničného úseku Hubová – Ivachnová. Zlé manažérske rozhodnutia a nedostatočná vnútorná kontrola významným spôsobom prispeli k omeškaniu tohto dopravného projektu, pričom spoločenská škoda sa už vyšplhala na úroveň 30 miliónov. Pri projekte Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, ktorý výrazne mešká, sa ušlý benefit dostáva na 15 miliónov eur. V tomto prípade bude musieť NDS navyše vrátiť viac ako dva milióny eur pre nezrovnalosti k už štyrom preplateným žiadostiam.

V oblasti informatizácie sa národná inštitúcia pre externú kontrolu pozrela na prevádzku Registra právnických osôb. Dáta z neho pre chybovosť stále nemôžu byť používané na právne účely. Kontrolóri sa pozreli aj na uplatňovanie programového rozpočtovania. Na Slovensku, aj po 20-tich rokoch od naštartovania tvorby štátneho rozpočtu v súlade s jeho princípmi, chýba spätná väzba o praktickom napĺňaní zadefinovaných cieľov, čo mal byť jeden z jeho hlavných benefitov. Rozpočet bol aj témou kontroly v SND. Národné divadlo má rezervy vo finančnom riadení, schválené rozpočty sú poddimenzované. Dôležité zistenia priniesla tiež kontrola ochrany práv spotrebiteľov na Slovensku, ktorá v uplynulom období stagnovala a existuje výrazný priestor na jej zvýšenie. V tomto prípade NKÚ upozornil na to, že Slovenskej obchodnej inšpekcii výrazne narástla agenda, nad ktorou má dozor, no počet jej zamestnancov sa naopak znížil. V kontrolovanom období v rokoch 2017 až 2021 klesol počet vykonaných kontrol, znížil sa aj počet podnetov, oznámení a žiadostí o radu zo strany samotných občanov.

Správa o výsledku kontroly "Bezpečnostné služby ako jedna z foriem ochrany majetku vo verejnej správe"