Aktuality

Investičná pomoc štátu nepomohla najviac zaostávajúcim regiónom Slovenska

 

 

Bratislava 16. novembra 2018 – Analytický útvar Najvyššieho kontrolného úradu spracoval štúdiu o tom, ako je v podmienkach Slovenska využívaná investičná pomoc. Táto verejná politika má byť impulzom pre rozvoj najviac znevýhodnených regiónov. Má pomáhať pri realizácii aktívnych nástrojov politiky trhu práce a pri znižovaní regionálnych rozdielov. Analytici kontrolného úradu zistili, že systém investičnej pomoci nemá koncepčné riadenie, nie sú nastavené merateľné ukazovatele prínosov pomoci. Z doterajších výsledkov je zrejmé, že štátna pomoc nemá vplyv na znižovanie regionálnych rozdielov či podporu najmenej rozvinutých regiónov, ako je prešovský alebo banskobystrický kraj.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly ako pozitívum hodnotí nový zákon o regionálnej investičnej pomoci (57/2018 Z.z.), ktorého absolútnou prioritou je znižovanie regionálnych rozdielov a podpora investícií s vyššou pridanou hodnotou. Ide napríklad o investície do výskumu a vývoja. Za dôležitý posun považujú kontrolóri aj to, že sa menia veľmi všeobecne definované podmienky pre poskytovanie pomoci na konkrétnejšie, vecne vyšpecifikované kritériá a formy podpory. Tento posun vedie k vytváraniu vhodnejších podmienok pre efektívne a účinné poskytovanie investičnej pomoci, ktorá pomáha vyrovnávať regionálne rozdiely, zvyšovať zamestnanosť či realizovať udržateľné projekty. Nové pravidlá vo väčšej miere zohľadňujú ciele definované v Stratégii Európa 2020 podporujúce podnikateľské prostredie a územnú súdržnosť členských štátov Európskej únie.

Poskytovanie investičnej pomoci koordinoval a usmerňoval rezort hospodárstva prostredníctvom Slovenskej agentúry pre rozvoj investícii a obchodu (SARIO). Konečné rozhodnutie však mala vláda SR. Napriek tomu, že v období rokov 2008 – 2017 bolo schválených 106 investičných zámerov v celkovej hodnote 658,4 mil. eur, v skutočnosti sa z tejto investičnej pomoci vyčerpalo necelých 40 % (pozri obr. 1). Už schválená investičná pomoc sa nečerpala jednak z dôvodu zrušených investičných zámerov (21 investičných zámerov v objeme 122,1 mil. eur), ale aj kvôli zníženiu investičnej pomoci a to v 9 prípadoch (spolu o 17,7 mil. eur). Pomoc mohla byť poskytnutá formou úľavy na dani, cez príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta či prevodom nehnuteľnosti. 

V oblasti priemyselnej výroby bol schválený najväčší objem investičnej pomoci (94 %), najviac investičných zámerov (84,9 %) a naplánovaných najviac nových pracovných miest (89,5 %). V tejto oblasti však bolo zaznamenané aj najnižšie čerpanie (37,3 %). Prijímatelia v investičných zámeroch plánovali vytvoriť 21 874 pracovných miest, najviac v Košickom kraji (27 %), pričom do bratislavského kraja smeroval len jeden projekt spĺňajúci kritériá investičnej pomoci. Najdrahšie pracovné miesta mali vzniknúť v cestovnom ruchu (s podporou 83 tis. eur na 1 prac. miesto) a najlacnejšie v centrách strategických služieb (12 tis. eur na 1 prac. miesto).

Za rizikové označuje NKÚ odvetvové zameranie investičnej pomoci, kde mala prevahu podpora výroby motorových vozidiel, návesov a prívesov (27,8 % - celkovo 24 investičných zámerov s objemom pomoci cca. 183 mil. eur).  Na druhej strane, najmenšia podpora a aj čerpanie bolo vo vedeckom výskume a vývoji alebo v ostatných odborných, vedeckých a technických činnostiach na úrovni len 0,2 % (2 zámery s objemom pomoci 1,5 mil. eur).

Na  základe dostupných údajov analytici NKÚ vyhodnotili udržateľnosť vytvorených pracovných miest. Zistili, že sedem spoločností (9,6 % z tých, ktoré investičnú pomoc čerpali) však nevytvorilo udržateľné pracovné miesta, keďže v roku 2017 ich priemerný počet zamestnancov bol dokonca nižší ako plánovaný počet nových pracovných miest. Tieto spoločnosti plánovali vytvoriť spolu 1 695 pracovných miest a čerpali investičnú pomoc vo výške 15,5 mil. eur.

Investičná pomoc pre západné Slovensko (Trenčiansky, Trnavský, Nitriansky a Bratislavský kraj) predstavovala až 44,5 % z celkového objemu v SR. Bratislavského (100 % - 1 projekt) a Žilinského kraja (72 %) u ostatných krajov bolo čerpanie podstatne nižšie (25 % až 43 %).

Výška čerpanej investičnej pomoci za obdobie desiatich rokov (2008 – 2017) nemala preukazný vplyv na znižovanie regionálnych rozdielov a podporu menej rozvinutých regiónov. Napr. v roku 2016 zaznamenal Žilinský kraj pokles podielu HDP v prepočte na obyvateľa napriek najvyššej úrovni čerpanej investičnej pomoci v porovnaní s priemerom SR o 0,6 % a HDP na obyvateľa v Košickom kraji kleslo v porovnaní s úrovňou SR až o 3,8 %.

Najvyšší kontrolný úrad na základe analýzy konštatuje, že využitá investičná pomoc nemala vplyv na znižovanie regionálnych rozdielov a podporu menej rozvinutých regiónov. Dva najmenej rozvinuté kraje (Banskobystrický a Prešovský kraj) čerpali najmenej investičnej pomoci na obyvateľa (obr. 2) a zaznamenali najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti za roky 2008 – 2017. Tieto kraje nedosiahli ani priemernú úroveň SR pri schválenej investičnej pomoci, čo poukazuje na slabú investičnú aktivitu v týchto regiónoch.

Vzhľadom na prevládajúcu podporu investičnej pomoci do výroby motorových vozidiel, návesov a prívesov (27,8 %, druhá oblasť - výroba chemických produktov má 3x menej), NKÚ odporúča vláde SR prehodnotiť politiku investičnej pomoci na Slovensku. Štát by sa mal sústrediť viac na podporu malého a stredného podnikania s dôrazom na najmenej rozvinuté okresy, čo prinesie väčšiu rôznorodosť vo veľkostnej štruktúre firiem a v zastúpení odvetví, a súčasne prirodzenou formou prispeje k znižovaniu regionálnych rozdielov. Nové pravidlá pritom musia vychádzať z cieľov Stratégie Európa 2020, ktoré podporujú podnikateľské prostredie a územnú súdržnosť členských štátov EÚ.

 

V Českej republike 3x viac

Pre porovnanie, v Českej republike bolo zo štátneho rozpočtu na investičnú pomoc schválených významne viac finančných prostriedkov. V rokoch 2008 – 2017 bol objem schválenej investičnej pomoci 6,4-krát vyšší ako na Slovensku, podiel investičnej pomoci na HDP bol takmer 2,9-krát vyšší a investičná pomoc v Česku je v priemere na obyvateľa 3,2-krát vyššia. Odvetvové zameranie ako aj oblasti investičnej pomoci boli v obidvoch krajinách veľmi podobné, s výraznou prevahou odvetvia výroby motorových vozidiel a dominanciou priemyselnej výroby, resp. spracovateľského priemyslu, ktoré mali viac ako 90 % zastúpenie.

 

investičná pomoc - grafy

Podrobné údaje v analytickej správe (pdf, 2,9MB)

Zdielať: