Aktuality

Aj počas pandémie žiadali ľudia o preverenie transparentnosti rozhodovania v mestách a obciach

Bratislava  2. júla 2021 – Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) zaznamenal v prvom polroku viac ako 70 percentný medziročný nárast podaní, najmä žiadostí o kontrolu, či preverenie postupov rôznych verejných organizácií alebo konanie predstaviteľov samosprávy a štátu. Výrazne pritom poklesol počet anonymných odosielateľov. Napriek pandémii, ľudia uprednostňovali klasickú poštu a listy. Upozorňovali v nich najmä na možné nehospodárne nakladanie s financiami a majetkom obcí, podozrivé rodinné prepojenia verejných činiteľov či netransparentné rozhodovanie. Novinkami boli poukázania na neoprávnené čerpania príspevkov zo schémy „Prvá pomoc“, nedodržiavanie protipandemických opatrení alebo na  vyberanie „pandemického poplatku“ u lekára. Viaceré z podnetov už boli spracované do kontrolných akcií a predseda úradu Karol Mitrík rozhodol o  rozšírení plánu kontrolnej činnosti na rok 2021.

„Dôvera ľudí v národnú kontrolnú autoritu je zaväzujúca. Uvedomujeme si ju pri každej kontrole a následnom spracovávaní jej výsledkov. Každému doručenému podnetu venujeme náležitú pozornosť a posudzujeme ho z hľadiska významnosti či rizík. Príkladom je prebiehajúca kontrola v Slovenskom pozemkovom fonde, či už ukončené kontroly vo viacerých samosprávach, napríklad v meste Sereď“, zdôrazňuje podpredseda kontrolórov Ľubomír Andrassy. Úrad starostlivo chráni identitu pisateľov, či oznamovateľov, čo sa odrazilo aj vo výraznom poklese anonymov zaevidovaných v prvých šiestich mesiacoch až pod úroveň  10 %.  „Už šesť rokov sa snažíme otvorenou komunikáciou aktívne podporovať ľudí, aby aktívne riešili problémy v ich meste. Je to totiž jedna z kľúčových ciest, aby sme lepšie spravovali veci verejné, aby verejní predstavitelia boli pod väčším drobnohľadom verejnosti. A k napĺňaniu tohto cieľa nám pomáhajú nielen tradičné, ale aj nové, sociálne médiá“, pripomína podpredseda úradu.

Úrad v súlade s medzinárodným trendom kontroly využíva nielen klasické správy, ale najmä vizualizácie a videá, ako aj príbehy a posty na Facebooku, Twitteri, Instagrame, LinkedIne či YouTube. Online komunikáciu zvolilo aj 39 % pisateľov, ktorí použili e-mail info@nku.gov.sk , či formulár podania na webe nku.gov.sk alebo portáli slovensko.sk. Príkladom sú  Slováci žijúci v USA, či Austrálii, ktorí riešili problémy s pozemkami. Možnosť na telefonický podnet využila 92 ročná obyvateľka jedného z miest, ktorá stále čaká na sľúbené uhradenie jej investície do plastových okien mestskej bytovky.

 

Stav vecí verejných ľudí znepokojuje

Počet podnetov stúpol najmä počas lockdownových mesiacov. Ani po uvoľnení protipandemických opatrení nepoľavilo tempo podaní, ktorými občania žiadali o pomoc pri preverení reálneho stavu vecí verejných v ich okolí. Opakované sú podnety na možný nezákonný prenájmom pozemkov a poberanie dotácií od PPA (Pôdohospodárska platobná agentúra), upozornenia na porušovanie zákona o verejnom obstarávaní alebo podnety na správcovské spoločnosti pri vyúčtovaní tepla, či hospodárenie neziskových organizácií i športových zväzov. Nezanedbateľná skupina pisateľov sa sťažovala na nečinnosť úradov, napríklad pri stavebnom konaní, ale aj pri prenájme obecných bytov a predaji štátneho majetku. Spochybnené boli tiež dotácie, ktoré obec dostala na výstavbu nájomných bytov alebo pravidlá parkovania v Petržalke. Výrazne narástli sťažnosti na porušovania zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nezverejňovanie zmlúv a faktúr, vysoko formálne konanie samospráv a odmietanie sprístupňovania odpovedí na tzv. infožiadosti.

 

Infografika - podnety 2021

 

Pochybenia vedenia obcí a miest viedli k strate kontroly  nad ich majetkom

Vzrástol aj podiel občanov, ktorí upozorňovali na podozrivé presuny, prenájmy, predaje majetkov obcí a zneužívanie inštitútu osobitného zreteľa. Za prvý polrok 2021 tvorili tieto podania 50 % z celej agendy. Viacero sťažností smerovalo do oblastí správy obecných bytových podnikov. Práve na základe podnetu v tejto oblasti zrealizoval úrad kontrolu v meste Sereď. Preverenie nakladania s majetkom mesta a jeho spoločností, Mestský bytový podnik a Naša domová správa, potvrdilo úvodné podozrenia (riziká) autora podnetu. Vďaka uzatvoreným zmluvám a prevodom orgány mesta Sereď stratili kontrolu nad vlastným majetkom. Mestský podnik, ktorý spravoval aj bytový a nebytový fond, od roku 2014 prevádzkuje len zariadenia na výrobu a rozvod tepla a tepelnej vody, aj to prostredníctvom strategického partnera vybraného vo verejnom ponukovom konaní. Národní kontrolóri preukázali netransparentnosť tohto výberu.  Víťazná spoločnosť V. I. Trade, s.r.o. nemala na rozdiel od ostatných účastníkov požadované skúsenosti s prevádzkou tepelného hospodárstva. Na prevádzku tepelného hospodárstva nezaložila V. I. Trade novú akciovú spoločnosť podľa pravidiel súťaže, ale postúpila prenájom majetku a jeho prevádzku tretej spoločnosti Energetika Sereď s. r. o. Strategickým partnerom mestského podniku sa tak stala táto eseročka, ktorá poberá úžitok z prenajatého majetku, pretože s ním podniká za odplatu.

Identifikované boli aj významné rozdiely medzi záväznou ponukou a podpísanou zmluvou o nájme. Napríklad pôvodne ponúkaná investícia do tepelného hospodárstva vo výške 4,2 milióna eur sa do zmluvy premietla v sume nižšej o viac ako jeden milión eur. V konečnom dôsledku oklieštila možnosti mesta ako jediného spoločníka rozhodovať o majetku a o investíciách.

Národní kontrolóri identifikovali významné riziká v systéme vnútornej kontroly a mestskí poslanci zastúpení v dozornej rade sa vo viacerých prípadoch nezúčastnili na zasadnutiach Valného zhromaždenia. Konateľom bytového podniku je prednosta mestského úradu, čo predstavuje riziko konfliktu záujmov pri riešení významných záležitostí mesta a obchodnej spoločnosti.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly nabáda samosprávy k väčšej obozretnosti pri správe a ochrane svojho majetku. „Mestskí poslanci, ale aj vedenie samosprávy si musí byť vedomé, že ak raz rozhodnú o vložení majetku samosprávy do obchodnej spoločnosti, strácajú týmto krokom priamy dosah na jeho hospodárne využívanie či udržateľné zhodnocovanie. Nehovoriac o tom, že je ohrozené aj jeho využitie vo verejnom záujme či proces transparentného rozhodovania“, pripomína v tejto súvislosti Ľ. Andrassy. „Nemenej dôležitou otázkou je postavenie primátora, starostu či zamestnancov samosprávnych inštitúcií v riadiacich orgánoch obchodných spoločností. Odporúčame poslancom parlamentu, aby zvážili sprísnenie legislatívnych pravidiel pre pôsobenie verejných činiteľov v orgánoch obchodných spoločností, lebo jeden a ten istý človek nemôže sedieť na dvoch stoličkách. Nemôže byť raz tvrdý obhajca verejného záujmu v pozícii primátora či prednostu mestského úradu a v tom istom momente aj zástancom obchodnej politiky síce verejného, ale predsa podnikateľského subjektu“, uzatvára podpredseda národných kontrolórov.

None

Zdielať: