Tlačové správy 2022

Späť

Slovensko môže prísť pre nezrovnalosti o milióny z európskej finančnej pomoci

Bratislava 29. júla 2022 – Nedostatočné čerpanie fondov Európskej únie nie je jediným vážnym problémom Slovenska. Štát sa borí aj s množstvom nezrovnalostí. Z predošlého programového obdobia eviduje nezrovnalosti za takmer 101 miliónov eur. V aktuálnom období sú spochybnené projekty za dve miliardy, pri ktorých mohlo dôjsť k porušeniu európskych či národných pravidiel zo strany prijímateľov európskej pomoci, ako aj sprostredkovateľských orgánov štátu. Najvyšší kontrolný úrad SR upozorňuje zároveň na riziká pri evidencii a monitoringu nezrovnalostí. Ide okrem iného o nedodržiavanie lehôt pre začatie správnych konaní, alebo o chyby súvisiace so zadávaním neúplných dát do informačných systémov, čo má výrazný vplyv na úspešnosť vymáhania nesprávne použitých financií. Nezrovnalosti, ktoré štát nevymôže od prijímateľov tak musí v konečnom dôsledku uhradiť z vlastného rozpočtu. Národní kontrolóri upozorňujú tiež na riziko rozporov v stanoviskách Úradu vládneho auditu a Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré protichodne rozhodovali v rovnakej veci o porušení pravidiel hospodárskej súťaže. Parlament aj na základe výsledkov kontroly NKÚ podnikol prvé kroky na zjednodušenie procesu obstarávania. Úrad už v minulosti odporúčal, aby sa celý proces dostal pod jednu strechu zmenou legislatívy, podľa ktorej bude ÚVO kľúčovým orgánom kompetentným v tejto veci rozhodovať.

Nezrovnalosti 2014-2020

NKÚ sa v rámci kontroly zameral na evidenciu a monitorovanie nezrovnalostí v programovom období rokov 2014-2020, konkrétne na operačné programy Integrovaná infraštruktúra a Kvalita životného prostredia v rezortoch dopravy a životného prostredia. Tieto dva programy majú schválených najviac prostriedkov z európskych zdrojov (8,8 miliardy eur) a v čase prípravy kontroly evidovali najväčší objem nezrovnalostí vo výške dvoch miliárd eur, pričom slovenská strana doposiaľ uznala Európskej komisii chyby za 1,9 milióna. Finančne najväčší dopad pritom majú nezrovnalosti na verejný rozpočet, keďže nevysporiadané nezrovnalosti uhrádza štát zo svojho rozpočtu a až následne ich môže vymáhať.

Kontrolóri potvrdili riziko nedostatočnej dokumentácie a monitorovania vývoja nezrovnalostí samotnými riadiacimi a sprostredkovateľskými orgánmi. Taktiež chýba alebo mešká evidencia nezrovnalostí v IT systéme. Problémová je dostupnosť informácií od zainteresovaných strán, ktoré prichádzajú neskoro a kompetentným inštitúciám chýba ucelený prehľad o konaní napríklad policajtov či auditných orgánov. V rámci kontrolnej akcie sa potvrdili aj prípady neskorého začatia vymáhania nezrovnalosti s rizikom premlčania pohľadávky. V každom treťom náhodne vybranom prípade boli prekročené stanovené lehoty a do informačného systému zadávané nesprávne alebo neaktuálne údaje o nezrovnalostiach. K prekročeniu stanovených lehôt dochádzalo v rozmedzí od desiatich až do 123 pracovných dní.

Prekročenie stanovenej lehoty pre evidenciu a aktualizáciu nezrovnalosti a splnenie oznamovacej povinnosti, ako aj zadávanie neúplných, nesprávnych alebo neaktuálnych údajov o nezrovnalostiach do informačného systému môže mať významný vplyv na včasné spustenie procesu riešenia nezrovnalosti a na následnú úspešnosť jej vymáhania, čo má priamy negatívny dopad na štátny rozpočet,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. „Správna evidencia a monitoring nezrovnalostí je pritom kľúčom k efektívnemu manažmentu vzniknutých nezrovnalostí. Hlavným nástrojom monitoringu a evidencie je existujúci IT systém monitorovania fondov, ktorý zastrešuje kompletnú administratívu k čerpaniu európskych fondov,“ dodal J. Ivančo.

Za závažné zistenie považuje NKÚ aj to, že Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) ako sprostredkovateľský orgán zanedbala svoje povinnosti pri správnych konaniach podľa zákona o EŠIF. Do septembra 2021 nebol na SAŽP určený odvolací orgán a agentúra ho ustanovila až ku koncu programového obdobia v septembri 2021. Dovtedy sa v rámci správneho konania prakticky nebolo možné odvolať. Kontrolované subjekty zároveň prijali opatrenia formou metodického usmernenia a začali správne konania až na základe zistení kontrolórov. Podľa výsledkov kontroly subjekty vôbec nezačali správne konanie pri 15 nezrovnalostiach v celkovej výške 1,8 milióna eur. Nezabezpečili tak bezodkladné prijatie nápravných opatrení, čím zvýšili riziko premlčania pohľadávky a porušili zákon. V ďalších troch prípadoch v hodnote takmer 700-tisíc eur síce podnet na začatie správneho konania dali, avšak po zákonnej lehote.

Užšia špecializácia na nezrovnalosti umožňuje profesionálnejší manažment, úsporu času a aj minimalizáciu chybovosti. NKÚ hodnotí ako dobrú prax, že ministerstvá a ich sprostredkovateľské orgány využívajú pri riešení agendy nezrovnalostí aj samostatné pozície manažérov pre nezrovnalosti, ktorí zabezpečujú ich spravovanie. Skúsenosti z predošlých programových období poukazujú na fakt, že ku koncu programového obdobia má počet a objem nezrovnalostí rastúcu tendenciu. Vymožiteľnosť takýchto nezrovnalostí sa časom výrazne znižuje a hrozí tak zaťaženie štátneho rozpočtu. „Aktuálne programové obdobie 2014-2020 bude ukončené 31.12.2023. Je preto potrebné vyvinúť vysoké úsilie na úspešné vysporiadanie nezrovnalostí s prijímateľmi, aby bolo uzatvorené programové obdobie bez negatívneho dopadu na štátny rozpočet,“ uzavrel podpredseda slovenských kontrolórov.

 Správa o výsledku kontroly "Nezrovnalosti programového obdobia 2014-2020" (pdf, 1,4 MB)