Tlačové správy 2019

Späť

Nedostatočná legislatíva môže vyústiť až do straty kontroly nad vodou

 

Bratislava 6.decembra 2019 – Zákonná úprava vlastníctva a prevádzkovania vodárenskej infraštruktúry je z pohľadu zabezpečenia verejného záujmu nedostatočná. Cieľom transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií bolo, aby problematiku zásobovania vodou mali pod kontrolou obce ako akcionári vodárenských spoločností, čo sa však nenapĺňa podľa pôvodného zámeru v plnej miere. Súčasná podoba právneho postavenia a pôsobenia vodárenských spoločnosti môže podľa Najvyššieho kontrolného úradu SR ohroziť prístup ľudí k cenovo dostupnej pitnej vode a prípadne viesť i k strate kontroly nad vodou ako národným bohatstvom. Pre legislatívu, ktorá dostatočne nechráni verený záujem, štát dnes nedokáže dostatočne kontrolovať pôsobenie vodárenských spoločností pri zabezpečovaní verejného záujmu. Ani obce a mestá, ako akcionári vodárenských spoločností, nemajú plne pod kontrolou ich hospodárenie. Zmenu vidí národná autorita pre externú kontrolu v prijatí zákonov, ktoré upravia postavenie i model hospodárenia vodárenských ako aj iných spoločností zabezpečujúcich verejný záujem.

Kontrola NKÚ SR sa zamerala na pôsobenie a hospodárenie dvoch vybraných vodárenských spoločností, Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a. s. (BVS)  a Turčianskej vodárenskej spoločnosti a. s.  Najmä na príklade bratislavských vodární kontrolóri zaznamenali viaceré systémové problémy, ktoré prinášajú riziká spojené so zmenenou vlastníckou štruktúrou vodárenských spoločností a majú negatívny dopad na ich prevádzku i hospodárenie. Súčasný systém tiež vykazuje vysokú mieru netransparentnosti a nedostatočnú kontrolu verejného záujmu v celom segmente vodárenstva.

Hrozba straty kontroly

Jednou z najväčších hrozieb pri ochrane verejného záujmu vo vodárenstve je možnosť vykonať zmenu akcionárskej štruktúry prostredníctvom zmeny stanov BVS. Po zmene prevoditeľnosti akcií by sa tak akcionármi vodární mohli stať súkromní investori. Do súkromných rúk by sa akcie vodární mohli dostať aj v prípade, ak by sa akcie stali predmetom záložného práva. Kľúčovým princípom transformácie slovenského vodárenstva začiatkom 21. storočia bol práve prevod akcií vodárenských spoločností výlučne na miestne samosprávy, ktoré mali chrániť verejný záujem svojich občanov mať prístup k vode. Zároveň bolo zakázané verejne obchodovať s akciami, či bolo zakázané previesť výkon práv akcionára z obce na inú právnickú alebo fyzickú osobu. Toto pravidlo vyplývajúce z jedného zákona však naráža na ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý obmedzenie akcionárskych práv nepripúšťa. Skutočná ochrana majetku vodární, zásobovanie vodou tak končí na obozretnosti volených predstaviteľoch samosprávy.

Hospodárenie a modernizačný dlh

Obozretnosť zástupcov miestnej samosprávy v orgánoch vodárenských spoločností je limitovaná okrem iného zákonom o obecnom zriadení, ktorý delí právomoci medzi štatutára obce a kolektívny orgán, zastupiteľstvo. Tento princíp bol podľa národnej autority pre externú kontrolu porušený v prípade Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, keď zástupca hlavného mesta SR hlasoval v orgánoch spoločnosti o zmene majetkových pomerov bez predchádzajúceho súhlasu poslancov bratislavského zastupiteľstva. Týmto krokom mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu a preto úrad odstúpi svoje zistenia orgánom činným v trestnom konaní. Následné uzatvorenie rámcovej zmluvy medzi BVS a jej dcérskou spoločnosťou Infra Services, a. s., ako aj získanie 49 % podielu súkromným investorom v tejto dcérskej spoločnosti bolo podľa kontrolórov ekonomicky nevýhodné a v rozpore so zákonom. Okrem straty riadiaceho vplyvu BVS v dcérskej spoločnosti upozorňuje NKÚ aj na fakt, že BVS preniesla prevádzkovú činnosť na dcérsku spoločnosť, ktorá nemala potrebné oprávnenie na prevádzkovanie verejného vodovodu a verejnej kanalizácie. O nevýhodnosti rámcovej zmluvy pre BVS vypovedá graf, z ktorého je zrejmé, že ziskové činnosti  spojené s vodárenskou infraštruktúrou zabezpečujú dcérske spoločnosti a veľká časť zisku nekončí na účtoch akcionárov BVS, ale súkromných akcionárov dcérskych spoločností.

Jednou z kľúčových úloh BVS je zabezpečiť funkčnosť a spoľahlivosť existujúcej vodovodnej infraštruktúry i budovanie nových sietí. Kontrolóri v tejto súvislosti upozorňujú na investičný dlh takmer 600 miliónov eur potrebných na obnovu a dobudovanie širšej bratislavskej vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry. Z tejto sumy si rekonštrukcie vyžiadajú bezmála 270 mil. eur a do investícii by malo smerovať viac ako 300 mil. eur. Napriek tejto kritickej situácii, výraznému investičnému dlhu boli v rokoch 2014 až 2017 vyplácané dividendy. 

Netransparentnosť a nedostatočná kontrola

Tematické kontroly NKÚ realizované v nedávnej minulosti preukázali, že spoločnosti s majetkovou účasťou samospráv nie sú často pod ich účinnou kontrolou a aj poslancom či občanom je zo strany vedenia verejných korporácií bránené rôznymi obštrukciami vykonávať verejnú kontrolu. Pre nejednoznačnosť legislatívy spoločnosti obchádzajú najmä zákon o verejnom obstarávaní či zákon o slobodnom prístupe k informáciám. BVS podľa kontrolórov v rozpore so zákonom nezverejňovala napríklad dodatky k rámcovej zmluve či objednávky a faktúry. Ako príklad netransparentného či nehospodárneho konania môže slúžiť údržba trávnatého porastu, kde Infra Services za dva roky fakturovala BVS sumu viac ako 600-tisíc eur, pričom táto suma bola dvakrát vyššia ako bola vysúťažená. Druhým príkladom môže byť oblasť externých právnych služieb. BVS mala v kontrolovanom období uzatvorené 3 zmluvy, pričom výrazná časť nákladov, viac ako 1,8 mil. eur bola vyplatená spoločnosti AK Rostar – Slovakia. Kontrolóri zistili, že zmluvy s uvedenou spoločnosťou neboli zverejnené v súlade so zákonom a preplácané faktúry neobsahovali akceptačné, preberacie protokoly.

Odporúčania NKÚ SR

Vzhľadom na systémový charakter viacerých problémov zistených vo vodárenskom sektore NKÚ SR odporúča vláde SR prijatie legislatívy, ktorá by jednoznačne a komplexne stanovila podmienky pre výkon činností vo verejnom záujme. Zákonné úpravy by mali napríklad stanoviť, že vlastníkom verejných vodovodov a kanalizácií môže byť len spoločnosť z verejného sektora a tiež jednoznačne určiť, kto je povinný a oprávnený vykonávať údržbu vodárenskej infraštruktúry.  Obchodný zákonník by mal definovať pôsobnosť obchodných spoločností, ktoré vykonávajú činnosti vo verejnom záujme. NKÚ SR vláde tiež odporúča, aby Ministerstvo životného prostredia predkladalo každoročne parlamentu a vláde správu o stave vodného hospodárstva s dôrazom na hospodárenie vodárenských spoločností. Na základe závažností kontrolných zistení bude najvyššia kontrolná inštitúcia pokračovať v tematických kontrolných akciách vodárenských spoločností, ale aj ochrany či kvality vody v nadchádzajúcich rokoch.  

 

Grafická príloha

Infografika

Infografika hospodárenie vodárenských spoločností

 

Graf: Rentabilita nákladov spoločností v skupine BVS

Graf - hospodárenie BVS a jej dcérskych spoločností

Zdroj : Výročné správy a výkazy spoločností; spracovanie NKÚ SR

O tom, že zmluvy s dcérskymi spoločnosťami sú pre BVS nevýhodné svedčia údaje rentability nákladov. Kým zo 100 € nákladov dosiahla BVS v roku 2018 zisk 63 centov, Infra Services 3,71€ a Bioenergy 2,60€, pričom takmer všetky tržby dcérskych spoločností sú za služby, ktoré vykonávajú pre materskú spoločnosť.

 

Záverečná správa z kontroly (pdf, 1,5 MB)

Čítať ďalej